Reaktívna depresia

Reaktívna depresia je jedným z klinických prejavov reaktívnej psychózy. Rozvíja sa na základe akútneho stresu spojeného so silnými emocionálnymi šokmi negatívnej povahy, napríklad odchodom zo života blízkych, krízovými situáciami vo finančnej a profesionálnej sfére, prírodnými katastrofami atď.

Hlavnou črtou reaktívnej depresie je to, že človek je úplne pripravený na to, čo sa stalo, znova a znova sa pohybuje v čele týchto udalostí, nedokáže sa sústrediť na niečo iné. Všetko, čo sa stalo, sa stáva predmetom posadnutosti pre neho. Pacient zažíva neustálu depresiu, často sa v sebe zatvára, plače, odmieta jesť a nespia dobre. Vo sne vidí všetky rovnaké okolnosti, ktoré mu spôsobili stres a rozvíja strach z nočných mory, a preto sa pokúša úplne vzdať spánok, čo môže viesť k vážnym poruchám práce nervového systému a vzniku halucinácií.

Symptómy reaktívnej depresie

Často reaktívna depresia, ktorej príznaky sa môžu objaviť niekedy po tragédii, vedie k tomu, že človek stavia všetko, čo sa stalo v určitom kultúre, transformujúc jeho spomienky na zmysel ďalšej existencie a koreluje s týmito udalosťami všetko jeho následné správanie, od výberu oblečenia až po koniec denná rutina.

Môže sa stať, že najprv žije chudobný človek, ako keby bol na autopilote, a to najmä akútne prípady, v jeho mysli môže byť nahradenie reality. Napríklad, môže tvrdiť, že jeho zomrelý milovaný nie vôbec zomrel, ale zostal na krátky čas a bude reagovať veľmi násilne, ak sa ho pokúsi presvedčiť. Rozvíja takzvanú psychogénnu depresiu, ktorej korene sú niekedy skryté v genetickom predispozícii osoby na schizofréniu . V skutočnosti, reaktívna a psychogénna depresia sú dve vetvy toho istého stromu a majú v podstate rovnaké predisponujúce faktory.

V prípade diagnostikovania reaktívnej depresie by mal byť pacient liečený výlučne medicínsky s použitím antipsychotík a pod prísnym dohľadom ošetrujúceho lekára.