Pojem "vedomie" (súčasné vedomosti) až po súčasnosť generalizácií, ktoré vznikajú z vývoja filozofie, antropológie, psychológie a iných oblastí poznania humanitárneho a prirodzeného smeru, možno chápať ako najvyššiu úroveň mentálnej reflexie a spoločného konania. Niektorí naivní antropocentriti považujú túto úroveň rozvoja za možnú len v predstaviteľoch ľudskej spoločnosti. Medzitým by sa vedci, ktorí sú viac oboznámení s prírodnými vedami, nezačali takto hovoriť.
V najobecnejšej forme je zo systémovo-pragmatického hľadiska vedomie kolekcia neustále sa meniacich pocitov, zmyslových a duševných obrazov, ktoré sa objavujú pred vnútorným okom vedomého subjektu a predurčujú jeho praktickú a duševnú činnosť.
Vlastnosti vedomia sa skúmajú v niektorých častiach psychológie, ako aj v iných oblastiach vedomostí.
Vlastnosti vedomia v psychológii
Rozlišujeme niekoľko základných psychologických vlastností ľudského vedomia:
- Vedomie človeka (ako vedomý subjekt) nutne rozlišuje činnosť, ktorá je predovšetkým podmienená špecifickou špecifikou vnútorného stavu subjektu v čase konania. Vo väčšine prípadov možno povedať, že predmet má konkrétny cieľ a následné vektory s aktivitami na dosiahnutie cieľa.
- Vedomie o predmetnej úmyselnosti, tj zameranie sa na niektoré (nie nevyhnutne objekt hmotného sveta, nie nevyhnutne špecifické). Vedomie je vždy vedomie (alebo vedomie a v čase komunikácie s iným subjektom alebo skupinou, dokonca aj spoločným vedomím) akejkoľvek skutočnosti alebo myšlienky.
- Vedomie sa vyznačuje konštantnou reflexiou, to znamená, že subjekt má proces nepretržitého sebapozorovania. Subjekt si môže byť vedomý samotnej existencie vedomia a identifikácie.
- Vedomie má hlavne motivačný a hodnotový charakter (prinajmenšom medzi Európanmi). Samozrejme, že v súčasnosti je vývoj vedomostí o človeku naivný, hrubý a plochý, bolo by márne si myslieť, že vedomie je vždy motivované.
Tento mechový myslel od polovice minulého storočia. Môže sa však jednoznačne tvrdiť, že skutočná téma v našom svete vždy usiluje o dosiahnutie cieľa (aj keď je cieľom absencia cieľa), je viazaná na túto pripútanosť k úplne materiálnemu živému organizmu.
Okrem iných dôležitých vlastností vedomia možno identifikovať napríklad: integritu, abstrakciu, všeobecnosť, selektivitu, dynamiku, skreslenie, jedinečnosť a individualitu. Vo všeobecnosti by sa malo chápať, že aj keď v našom svete vzniká vedomie len v skutočných živých mysleniach, je to odkazované na sféru ideálu, pretože obrazy, pocity a významy nemožno považovať za hmotné predmety.